O Havaji
Havajské ostrovy ležia uprostred Tichého oceánu, takmer 3900 km od západného pobrežia Ameriky. Skladajú sa zo 132 ostrovov a atolov.
Najvýznamnejších je 8 ostrovov: Hawaii (Veľký alebo Orchideový ostrov), Kahoolawe (neobývaný), Maui (Ostrov údolia), Lanai (Ananásový), Molokai (Priateľský), Oahu (Hlavný ostrov), Kauai (Ostrov záhrad) a Niihau (Ostrov súkromia). Najväčší a zároveň najmladší je Hawaii o rozlohe 10 438 km štvorcových.
Severozápadne od nich sa tiahnu v dĺžke približne 2000 km ostatné ostrovy, atoly a útesy. Celková rozloha je 16 706 km štvorcových.
Všetky časti súostrovia Havaja sú sopečného pôvodu. Pred viac ako dvadsiatimi miliónmi rokmi pokrýval túto oblasť oceán. Na jeho dne začala praskať zemská kôra a vzniknutými puklinami sa von hrnula horúca láva. Tak vzniklo podmorské pohorie, ktoré miestami vystúpilo nad hladinu Tichého oceána.
Najväčšia havajská sopka je Mauna Kea o nadmorskej výške 4201 m, za zmienku stojí aj Mauna Loa o výške 4171 m n. m. Obe sa nachádzajú na ostrove Hawaii. Mauna Loa je stále činná, Manua Kea je vyhasnutá. Na ich vrchole je v súčasnosti umiestnené astronomické observatórium. Lávové útvary aktívnej sopky Mauna Loa boli dokonca využité ako miesto na nácvik kozmonautov, ktorí tam cvičili chôdzu po mesačnom povrchu.
K výbuchom sopky Mauna Loa v katastrofálnom meradle došlo v rokoch 1942 a 1950. Láva prúdila po úbočiach hory, vlievala sa do oceánu, kde voda začala vrieť, oblaky pary vystupovali až do šesť kilometrovej výšky a na hladinu sa vyplavovali uvarené ryby.
Vzhľadom k izolácii súostroví sa na Havajských ostrovoch vyskytuje veľa endemických druhov rastlín i živočíchov. V pralesoch s nadmorskou výškou cez 2000 m rastú palmy, myrty a mliečníky. Na záveterných stranách je step a kroviny.
Na klímu Havajských ostrovov majú zásadný vplyv severovýchodné pasáty, ktoré prinášajú výdatné zrážky. V zime na ostrovy vanú teplé a suché južné a juhozápadné vetry. Ďalej ovplyvňuje klímu studený Kalifornský prúd. V zrážkach sú rozdiely medzi náveternými a záveternými stranami ostrovov. Náveterné severné a východne úbočia majú zrážky od 1500 do 6000 mm za rok, záveterné južné a západne úbočia dostávajú len 500 mm. Najvyššie zrážky sú na hore Walaleale na ostrove Kauai, kde bol v posledných 10 rokoch priemerný spad 12 300 mm zrážok, čo je spolu s indickým Ásámom najviac na svete.
Pôvodne na ostrove žili Polynézania, ktorí obývali územie od 9. storočia. Pôvodné spoločenské zriadenie bolo neobyčajne kruté. Spoločnosť bola rozdelená na kasty a na vrchole stála skupina náčelníkov, úplne dole potom otroci a ľudia určení k obetám, kanibalizmu.
Pre Európu objavil Havajské ostrovy roku 1778 kapitán James Cook, ktorý tu bol nasledujúci rok pri druhej návšteve zabitý. Na konci 18. storočia domorodá dynastia Kamehamehov zjednotila ostrovy Hawaii, Maui a Oahu. V 19. storočí sa snažili okupovať Havaj Briti, Francúzi a Američania. Roku 1898 boli ostrovy obsadené USA. To prakticky znamenalo koniec havajskej kultúry. Roku 1959 sa Havaj stal 50. členským štátom USA. Hlavným mestom je Honolulu na ostrove Oahu.
Prudký rozvoj obchodu, strelné zbrane, alkohol a epidémie cholery spôsobili, že miestnych ľudí začalo ubúdať v prospech prisťahovalcov z Ázie a Ameriky. Teraz tu žije približne 1 200 000 obyvateľov.
Veľký význam v dejinách ostrovov má japonské bombardovanie námornej základne v Pearl Harbor v roku 1941.
Významným zdrojom príjmov je turizmus, časť pripadá na poľnohospodárstvo - pestovanie cukrovej trstiny, ananásov, kávy a tropického ovocia.
Turistov sem láka viac vecí - predovšetkým exotika, výnimočne krásna príroda, romantika, u niekoho zase Havaj vyvoláva predstavu luxusu, nočného života a bielych pláží. Predstava o Havaji ako o romantickom mieste s chatkami z palmových listov, okolo nich sa prechádzajú domorodé krásky a o kľudných plážach už ale dávno neplatí. V hlavnom meste Honolulu dnes nájdete mrakodrapy, štvorprúdové diaľnice, luxusné hotely a veľké obchodné centrá. Na výstavbu luxusných hotelov, ktoré turistický ruch oživili, venovali USA niekoľko sto miliónov dolárov. Aj tak ale romantiku udržujú v uliciach pesničkári, bubeníci a tanečnice. Často tu tiež uvidíte typické havajské vence, tanečnice v havajských sukniach alebo turistov v havajských košeliach.
Je ale tiež dobré navštíviť Polynézske kultúrne centrum, kde je možnosť urobiť si predstavu o živote v pôvodných dedinách.
Chybu však urobí každý pasívne orientovaný návštevník, ktorý vynaloží značné finančné prostriedky z rodinného rozpočtu len k tomu, aby tu strávil všetok čas v polohe s čo najnižšou potenciálnou energiou na piesočnej pláži s takmer fantasticky čistou a priezračnou morskou vodou.
Každého len trochu vnímavého jedinca upúta okrem úchvatných scenérií krásne ticho, prerušené len ľúbeznými trilkami vtáctva. Ostrovy sa od seba líšia členitosťou, farebnosťou, štýlom života i klímou. Najsevernejší a zároveň najstarší ostrov Kauai, nazývaný tiež Záhradný ostrov, je skutočným tropickým rajom. Má veľmi miernu klímu, stále teploty a časté dažde. Preto sa tu vyskytuje ešte stále veľké množstvo rastlinných druhov. Nekonečné kvetinové lúky, ktoré neodkvitajú ani v zime, prechádzajú na jednej strane v piesočné pláže, zatiaľ čo na druhej sa šplhajú vysoko až k horským vodopádom.
Stred ostrova je tvorený horským masívom pokrytým lesom, uprostred neho sa nachádza najvlhšie miesto sveta. Úchvatným zážitkom je návšteva Waimea Canyon. Tehlovo červené steny porastené tmavo zelenými kríkmi padajú do hlbín.
Príchod cudzincov mal však negatívny vplyv na prírodu. Došlo ku kálaniu lesov a tým k degradácii lesa, rôzne vzácne rastlinné druhy zanikli a veľa z nich je ohrozených.